Share on Facebook

Share on Facebook

Share on Facebook

sa kvapky dažďa v oblakoch,

zrážali a skúšali tiecť,

ich snaha končila na oblokoch,

.

mám okno čo to videlo,

mám okno a za ním svoj raj,

mám okno za ním býva veselo,

mám okno čo vidím cezeň v sveta diaľ,

.

ja rád som pred kvapkami ukrytý,

a rád sa dívam na ich pád,

som rád že vidím ich úlety,

však všetky hasia zeme smäd,

.

hoc díval som sa kedys nie sám,

dnes pozorujem kvapôčky,

a zdá sa mi to sťa dávny klam,

uz utiekli skoro dva rôcky,

.

a každá kvapka berie ma kus,

na dlhú vlastnú tichú púť,

a vravi tíško poď somnou a skús,

na príhody davne nežne zabudnúť,

.

a hladí ma nežne milé to jej slovo,

a ťahá ma na dol, keď dívam sa na jej pád,

ta hĺbka a túžba vyjadrená stroho,

keď skočím na dol budem mad citov svoj hrad,

.

to rozhodnutie na veky je platné,

a ja sa zmietam v rozpakoch,

neviem či ziť a či umriet je vadné,

a či znovu sa vydať hľadať nás dvoch,

.

a tak sa dívam a váham vykročiť do budúcnosti,

a tak si dumám a spomínam na rozkošnosti,

a tak tu čakám keď príjde význva minulosti,

a tak som sám a nedívam sa na všednosti,

.

som čudák z krajiny za oknom,

co dívava sa cezen sám,

málo kto videl okno, a ten dom,

môj pohľad čaká iba naň,

.

som sám a čakám že sa vráti,

a dnešný dažď?

ten len čakanie mi kráti.

Share on Facebook

Share on Facebook

Share on Facebook